Rozhovory 1:1 — polhodina, ktorú som roky škrtal ako prvú.

Rozhovory 1:1 som roky považoval za meeting navyše.

Veď sa s ľuďmi vidím každý deň. Sedíme pár metrov od seba. Riešime spolu desať vecí denne. Načo si ešte sadať bokom a rozprávať sa?

Takže keď horelo — a horelo často — viete, čo z kalendára vypadlo ako prvé.

Jedna k jednej. Zrušená. Presunieme. Veď sa vidíme.

A keď sa aj konala, robil som ju zle

Sadli sme si a ja som spustil: Ako je na tom úloha A? Kedy bude B? S C počkaj, zmenila sa priorita.

Status meeting pre jedného. Kontrola úloh s lepším osvetlením.

Všetko, o čom sme hovorili, som sa vedel dozvedieť z porady alebo z dvoch správ. A o tom, čo som sa z porady dozvedieť nemohol, sme nehovorili vôbec.

Čo som sa dozvedel, keď už bolo neskoro

Potom mi jeden dobrý človek oznámil, že odchádza.

A pri poslednom rozhovore z neho vypadli veci, o ktorých som nemal ani tušenia. Čo ho dlhodobo dusilo. Čo mu sľúbili predo mnou a nikto to nesplnil. Kam chcel rásť — a ako postupne pochopil, že sa to u nás nedeje.

Pamätám si svoju prvú myšlienku: prečo mi to nepovedal skôr?

A hneď druhú, oveľa nepríjemnejšiu: a kedy presne mi to mal povedať? Na porade pred všetkými? V zrušenej 1:1?

Priestor na tie veci som mal v kalendári. Pravidelne som ho škrtal.

Ako vyzerá moja 1:1 dnes

Prvé pravidlo: nie je to môj čas, je to jeho čas. Úlohy majú svoje miesto inde.

Otázky, ktoré otvárajú viac než „ako ide projekt“:

• Čo ťa za posledné týždne najviac potešilo? A čo najviac vytočilo?
• Kde ti stojím v ceste ja?
• Čo by si robil radšej, keby si mohol?
• O čom sa tu nahlas nehovorí, a malo by?

Prvé dve-tri stretnutia dostanete zdvorilé odpovede. Až keď človek zistí, že sa za úprimnosť nič nedeje, začne hovoriť naozaj. Preto sa to nedá „spraviť raz za kvartál“.

Zrušená 1:1 nie je zrušený meeting

Je to správa. A jej znenie je presné: momentálne máš nižšiu prioritu ako môj kalendár.

Raz sa stane, dobre. Ale keď sa to stane trikrát za sebou, človek to pochopí. A prestane si na ten rozhovor chystať veci, ktoré sa hovoria ťažko. Presne tie, kvôli ktorým tá polhodina existuje.

---

Bez cenzúry: najdrahšie informácie o svojom tíme som sa dozvedal na odchodových rozhovoroch.

Boli to tie isté veci, ktoré mi ľudia mohli povedať na 1:1. Keby sa konala. A keby sa na nej dalo hovoriť.