V piatok kolega, v pondelok šéf. Prvé mesiace, ktoré som takmer nedal.

V piatok kolega. V pondelok šéf.

Gratulácie, potľapkania po pleci, prvý meeting s vlastným menom v pozvánke. A potom prvé ráno, keď si sadneš za stôl a dôjde ti, že sa zmenilo úplne všetko — okrem teba.

Nikto ti nepovie, čo máš robiť.
Všetci sledujú, čo urobíš.
A minimálne jeden človek v miestnosti si myslí, že na tvojej stoličke mal sedieť on.

Ako prežiť prvé mesiace ako nový šéf? Ja to poviem cez chybu, ktorú som spravil hneď v prvých týždňoch.

Začal som dokazovať

Chcel som, aby bolo rýchlo jasné, že to povýšenie nebola náhoda.

Tak som rozhodoval rýchlo. Menil som veci, ktoré ma roky štvali. Na poradách som mal názor na všetko. Keď niekto priniesol nápad, vylepšil som ho. Keď niekto priniesol problém, vyriešil som ho skôr, než ho stihol dopovedať.

Pripadal som si výborne. Konečne sa veci hýbu.

A potom som si všimol, čo sa deje na druhej strane stola. Ticho. Prikyvovanie. Nápady prestali chodiť. Ľudia čakali, čo poviem ja — veď to aj tak poviem.

Nedokazoval som, že som dobrý šéf. Dokazoval som, že vedľa mňa netreba rozmýšľať.

„Včera si s nami sedel na káve. Dnes nám hodnotíš výkon.“

Toto je tá časť, na ktorú ťa nikto nepripraví. Šéfovať ľuďom, s ktorými si včera nadával na šéfov.

Najprv som sa tváril, že sa nič nezmenilo. Stále jeden z partie. Lenže partia sa už nesmiala rovnako, keď som prišiel ja. A potom prišla prvá situácia, keď som kamarátovi musel povedať nepríjemnú vec — a zistil som, že sa nedá byť naraz kamarát na sto percent a šéf na sto percent.

Nepomáha ani druhý extrém: cez noc sa premeniť na úradníka, čo si drží odstup. To ľudia prečítajú okamžite a prestanú ti veriť úplne.

Vzťah sa nezrušil. Zmenil sa. A čím skôr to obe strany povedia nahlas, tým menej to bolí.

Čo by som dnes v prvých mesiacoch spravil inak

• Prvý mesiac počúvať, nie prestavovať. Nič, čo funguje, nerúcať — aj keby som to sám postavil inak.
• Sadnúť si s každým jedným človekom. Tri otázky stačia: Čo funguje? Čo ťa štve? Čo nesmiem pokaziť?
• Priznať, čo neviem. Nový šéf, ktorý všetko vie, je klamár. Všetci to vedia.
• Jedna malá viditeľná zmena. Odstrániť vec, ktorá ľudí denne otravuje. Žiadna revolúcia — dôkaz, že počúvam.
• Vyjasniť si vzťahy s bývalými parťákmi. Naraz, otvorene, bez divadla.

Na čo ma nikto nepripravil

Samota.

Odo dňa povýšenia ti prestanú hovoriť veci naplno. Informácie k tebe chodia učesané. Vtipy stíchnu, keď vojdeš. Nie zo zlomyseľnosti — jednoducho si už „oni“.

S tým sa nedá bojovať. Dá sa s tým len počítať — a o to viac sa pýtať.

---

Bez cenzúry: prvé mesiace v roli šéfa som v skutočnosti neprežíval ja. Prežíval ich môj tím.

A som dodnes vďačný tomu, kto mi to po čase povedal na rovinu.